Saturday, January 24, 2009

OGRLEKH: Mumbointlem Goykarponn Khoim Gelem?

Ogrlekh

Mumbointlem Goykarponn Khoim Gelem?


Konknni bhas Bharotachê ghottnneche atthve vollerent pavlear hea mhoineache 20ver, 16 vorsam bhorlim. Ho dobazo heach nimitan ghoddun haddtat. Hea disachem ‘significance’ kitem ho prosn zaite Mumboint aslolea Gõykaranchea sonsthanche fuddari legit mhaka kortat; ten’na monak khub vaitt dista, ani tankam zabab divpak amche kodden utram komi poddtat. Karonn hachevelean ek sot spoxtt zata; tem mhollear Konknni bhaxek ho man ani dorzo mell’lla hacho amkam kainch obhiman na! Hacho amkam kainch forok poddona. Osli amchi vagnnuk. Zaitea Konknneank Konknni bhas mhollear ‘allergy’. Tor dusreank, ‘te bhaxecho upeg kitem? Konknni amkam kitem diunk xokta? Konknnichea vantteak kosle ‘prospects’ asat? Vo tichem zoit zalem mhunn amkam faido kitem?’ osle prosn. Durdoiv hem amchem. Oxem anik khoinchech bhaxe sovem ghoddtta-xem mhaka disona. Ami je porim amche bhaxek kikont kortat, toxem anik khoincheach rajyachê bhaxe sovem ghoddtta-xem mhaka disona. Amchea Bharotantlim sogllim rajyam aplê bhaxe ani sonskrutaye sovem sontostat ani obhiman bhogtat; ten’na fokot Konknni bhas aplea putam-dhuvam koddlean unneponn bhogta. Ho ek gombhir prosn ani gombhirtayen tacher vichear zaunk zai. Hea disachem ‘significance’ hench ani amkam dor ekleak ho ek sado prosn ‘mhoje bhaxecho, mhoje sonkrutayecho mhaka khorench obhiman asa, hoi?
Konknni bhas Bharotachi ek bhas mhunnon tika atthve vollerent ghatli, tor hê amche bhaxe sovem amchem yogdan kitem? Bhaxen aplea pasot kitem kelam tem vicharche poilim, apnnem aplê bhaxe pasot kitem kelam tacher vichear zaum di.
Aiz zaitea Konknni fuddareank prosn poddla to mhollear Goenchi osmitay urtoli vo mortoli? Osmitayecho vhoddlo vantto zaun asa bhas ani zori bhas geli zalear osmitay anik khoinchi urtoli? Dekhun novean amkam zagrut korche khatir ho dis monovpant yeta. Ani he khepek ami ho dobazo Goan Institute hanchea sangatan pallpachi yevzonn ankhli. Amche vangdda tannim-i zagrut zaunche khatir. Him protixtthanam amchea purvozamni amchea daiza khatir sthapon kel’lim. Amchea lokanchê sevek, amchê bhaxeche ani sonskrutayechê sevek. Hea Protixtthanamni vhoddlea totvanche monis yeun vavron gele ani aplea fuddariponna khal Konknni porjek zagoit ravle. Tor tancho vavr aiz ami fuddem vhortat kai? Te chol’lole tea pavlamni ami choltat kai? He osle lamb-rund dixttaveache ani ni-svarthi fuddari aslole dekhun Mumbointlean Goenchi ani Konknnichi khub seva zali. Ten’na Mumboi xhar Goenchê ani Konknnichê sevent ekdom ‘vibrant’ aslem. Konknni tiatr Mumboint suru zalo. Konknni potram, nemallim, romanxi choddan chodd Mumbointlean chol’lim. Konknni Bhasha Mandal poilem Mumboint sthapon zalem. Lok-Mot vo Opinion Poll-a somoyar Gõyak vhoddlo tenko Mumbointlean gelo. Ani hacheo zomati ani cheorcha heach vosreantlean ghoddon aileo. Punn aiz amkam Konknni mon’xank koslo rog lagla kai? Ho Dabul-cho vatthar Konknni mon’xancho vatthar aslo. Sam Francis Xavier Igorz, Sam Sebastião Goan High School, Goan Institute adi. adi. Hem amchea purvozamni ubharlolem daiz aiz asa, punn tatunt komi poddtta to fokt Goenkar; na zalear tatunt aslolo monis Goenkar mhunn koxem mhonnum-iet? Konknni xivai, hanv Goenkar koslo? Aiz amchem fuddariponn kosmelam mhonnlear lottkem zait? Aiz amchi dixa bodol’lea mhonnlear ojap dista? Hanv sangtam tem koddu zait, punn ti hokikot mu? Dekhun ami amchim pavlam bodolpachi nibel goroz, oxem tumkam disona? Hench zaun asa ‘significance’ hea disachem. Vankddim pavlam nittayer ghalop.
Aiz Gõyant khub sonkoxttam ubim zal’lim asat. Tim soddovpant amcho vantto kitem? Ami Mumbointle Konknni monis sust nhident bhormetat. Amkam utthaitolo konn? Halinsorak ami Mumbointlea Gõykaramni Gõy ani Konknni khatir kitem-i kelam zalear fokot Rajbhas kaideant Devonagri vangdda Romik eksarko dorzo diuncho mhunn dil’leo amcheo asinadi. Ani hacho Gõyak ani Konknnik kitlo labh mellttolo kai? Hench amchem Konknni mon’xanchem durdoiv. Ami poile zhogoddttat bhaxek ani magir zhogoddttat lipik, ani dhoko Konknnik. Dekhunuch mhonnttam hanv: Konknni bhaxen jitlem sonslam titlem dukh khoinchech bhaxen sonsunk na.
Aiz kitle zann Konknni uloitat ani kitle zonn vachtat? Aiz thoddim bhov Konknni nemallim yetat tim konna khatir uzvaddak haddop? Goa Konknni Akademi itlo khorch korun pustokam uzvaddak haddtta; tancho kitle zonn faido kaddttat? Mutt-bhor Konknni vachpeam khatir itle duddu moddun ani itle teag korun nemallim ani pustokam uzvaddak haddttana tatunt ‘justification’ asa, hoi? Amche borovpi mhonnlole sud’dam Konknni vachinant. Konknni vachpi nirmann korpak amche vangddi kosrot kortat, konn ‘case study’ kortat. Konknni-Konknni mhunnon aiz mavle-ghorar vo internet-ar miroitana, vachpi mellovpak itli kosrot kiteak? Kitlea ghoramni Konknni uloitat zait? Thoddeank zalea Konknni aplea pottachi bhas. Ani amchea rajki fuddareank Konknni zalea ek hatyar, porje modem futt ghalun apleak yes mellovpachem. Ami Konknni bhas fokot amchea svartha khatiruch vapuddttat mu? Amche tiatrist ani nattkist bhav legit fokot machie fuddlean matr Konknni uloitat; fattlean vochon pollet zalear sogleak Inglixich Inglix. Hacher gombhirtayen niyall korchi goroz. Hench zaun asa ‘significance’ hea disachem.
Aiz internet-acher Konknni vixim horvim borpam yetat; tim-ui Inglixint. Him borpam Konknnint kiteak boroinant? Internet-a khatir Romi Konknnich faideachi mhonnttat nhoi? Zalear Konknnicho sermanv internet-acher Inglixentlean kiteak? Romi-romi mhonnun faleam Inglixuch Romi Konknni zaunchi na mu? Jea borovpeank don volli Konknnintlean borovpak yenant tankam Konknni voir dusreank sol’le divpacho koslo odhikar asa? Konknnichem karbhar somzona tannim Konknnichea ani Konknnachea sonsthanchem fuddariponn kiteak hatallchem? Konknni bhas astana, tichea vistaracho vavr korpi patthlavdaramni Inglix bhas kiteak vapuddchi? Ani tankam zor Konknni bhas yena, zalear ti kiteak xikchi nhoi? Sonsthanchem fuddariponn ghetoleamni tori ti xikun gheunk naka? Hech vichear zaun asat ‘significance’ hea disachem.
Gõy, Gõykaram khatir samballchem mhonnot boballttat. Punn khoinchea Goenkaram khatir? Aiz Gõyant kitle Gõykar? Ani tantletantunt magir kitle Konknni ulovpi ani Konknni sonskrutay sozovpi Gõykar asat? Aiz oxi poristhiti asa ki zori tum ‘genuine’ Gõykarak mellonk sodta zalear Gõyant nhi punn Paris-ak vechem poddttolem. Oxem kiteak ghoddtta? Aiz ami Gõy bhaileam khatir sambhallttat mhonnlear otitay zait? Bhaile yeun amcher aplo hukum’ choloitat, ani ami zhogoddttat ti Romi lipi borovpakui amkam bhailech xikoitat. Vichitr hem! Punn hokikot hi! Hi poristhiti nirmann zavpak konn zababdar? Ami nhoi? Hacher ami zata title vegim ilaz korunk zai, oxem tumkam disona? Hench zaun asa ‘significance’ hea disachem.
Akhrek sangchem zalear, ami Konknni mon’xam ekvott zoddunk khub oskot. Amcho ekvotta poros dhuspott okondd; dekhunuch ami kainch mellounk pavonant. Ami sompeponnim dusmananchea tallnneank bolli poddttat. Horxim zalear Konknni monis tin-chear rajyamni ximpoddlole asat; ani tancho ekvott ghoddounk tike muskil. Oxem astana ekvottache proyotn zaunche bodlek Konknni mon’xank poilim bhaxechea nanvan vantt’ttat ani magir lipinchea nanvan vantt’ttat; ani ami sompeponnim vantton poddttat. Ani hakach lagon ek okhondd Konknnichem boll ubem zaina. Konkonnkaranchi xokti ghott zaina. Konknni monis veg-vegllea rajyamni asat ten’na ami sogle vegllechar koddek dovrun ekvottan eka-mekak lagim yeunk zai. Lipichim durgam moddun bhavponnacho ekvott ghoddoun haddunk zai. Zaum ti Kon’nodd lipi, zaum ti Devonagri, zaum ti Romi, akhrek bhas Konknni mu? Dekhun lipiche vad utpon’n korinastana ekvottan ‘ek agenda’ gheun ami fuddem vochonk zai. Sogleamni ekêch sotre khala yeun, amchem boll ghott korun, Konknni bhaxek ani Konknni somazak hokkachem tem sorkara koddlean melloun gheunk zai. Ami vantton poddlear yes mellonk muskil. Hem Mumboint ravtolea Konknni mon’xank korpak vhoddlem kam’ nhi. Ani hem kam’ zaunkuch zai ani hache khatir amcho ‘agenda’ asonk zai. Na zalear Konknni bhas ani sonskrutay ghoddiek urot, kiteak tika dusrea rajyanche monis vosoitole zoxem aiz Gõyant ghoddtta; punn Konknni monis mat jerul sanddttolo. Hem ghoddona zavpak ami sogott Konknni mon’xamni ek okhondd Konknni mon’xanchi xokti ubarpachi goroz asa; ani hatunt Konknni bhaxek mukhelo zago yeta. Hench ‘significance’ aichea Konknni disachem.
Jai Konkonn! Jai Konkonnkar! Jai Konknni. Dev borem korum.
Agostache 23ver, 2008, GRAF-an ghoddun hadlolea ‘Vixv Konknni Dis’ dobajeak, GRAF-acho odheokx hea natean, Fausto V. da Costa hannem kel’lem hem bhaxonn.

(Novembr-Decembr 2008 ank)

No comments:

Post a Comment